Delíme ich na priečne pruhované a hladké. Priečne pruhované sa podieľajú na správnom držaní tela, umožňujú aktivovať a koordinovať pohyby. Sú súčasťou oporného a pohybového aparátu a dokážeme ich ovládať vôľou. Hladké svaly sú zväčša súčasťou vnútorných orgánov (žalúdok, črevá, močovody, maternica, stena ciev a pod.) a kože a sú vôľou neovládateľné. Samostatnú skupinu hladkého svalstva z hľadiska nervového zásobenia a dráždenia tvorí svalovina srdca.
Ku kontrakcii svalov dochádza na základe nervového podnetu, čiže dráždenia nervov a prenášania informácie pomocou neuromediátorov (chemických látok) do mozgu s následnou spätnou reakciou mozgu, t.j. vyslaním signálu na vykonanie požadovanej činnosti svalu, napríklad jeho stiahnutia či uvoľnenia. Neadekvátne dráždenie, zväčša nadmerné, vedie k poruche prenosu informácií a následne aj k poruche funkcie svalov – ochabnutie, alebo zvýšené napätie nazývané kŕče. Ide o mimovoľné sťahy svalov, alebo dlhodobé svalové sťahy, často sprevádzané silnou bolesťou a nepríjemným pocitom z neschopnosti ovládať tento stav tzv. stvrdnutého svalu. Svalové kŕče môžu spôsobiť poškodenie svalového tkaniva až jeho natrhnutie. Trvajú niekedy aj viac minút a aj po uvoľnení spazmu môže pretrvávať pocit slabosti a bolesti. Doba trvania kŕčov závisí od kondície organizmu, ale hlavne od príčiny ich vzniku.
Čo zapríčiňuje svalové kŕče?
Existujú tzv. primárne kŕče bez známej príčiny. Vznikajú zväčša u zdravých jedincov a ich výskyt je ojedinelý, najčastejšie po zvýšenej fyzickej námahe. Vyskytujú na najmä na svaloch nadmerne zaťažených častí tela – dolné a horné končatiny, chrbát. V tomto prípade hovoríme o kŕčoch vznikajúcich počas alebo po svalovej námahe, ale poznáme aj stavy, keď kŕče vznikajú v pokoji, najčastejšie v noci. Tie postihujú prevažne starších ľudí. Ich príčinou býva skracovanie šliach a nedostatočné naťahovanie svalov.
Tzv. sekundárne kŕče vznikajúce z nedostatku a/alebo z nadbytku faktorov ovplyvňujúcich činnosť svalov.
Sú sprievodným javom inej poruchy v organizme, napríklad:
- dehydratácie a poruchy elektrolytov, nedostatku minerálov, najmä horčíka, kalcia či D vitamínu
- horúčkovitých stavov, kŕčových žíl, či hyperventilácie (prehĺbeného a zrýchleného dýchania)
- závažnejších ochorení žliaz s vnútorným vylučovaním, napr. cukrovky (hlavne hypoglykémia)
- porúch činnosti štítnej žľazy (hypotyreóza), cirhózy pečene, porúch funkcie obličiek (nedostatočného vylučovania moču)
- porúch nervového systému – ochorením nervov (polyneuropatie – poškodenia periférnych nervov, sklerózy a pod.), mozgových infekcií a nádorov, či krvácania do mozgu
- poruchy svalového systému – ochorením svalov (dystrofie – oslabenie svalov, myopatie – poruchy činnosti svalov, napríklad zápalového pôvodu a pod.)
- pôsobenia liekov (napr. užívanie statínov pri liečbe vysokého cholesterolu, diuretík – lieky močopudného charakteru) a toxínov vznikajúcich z návykových látok, napríklad alkoholu, cigariet, jedov, či baktérii a vírusov, napr. tetanus a pod.
Dôležité je vedieť, že bežné svalové kŕče sa odlišujú od tých so závažnejšou príčinou práve v intenzite bolestivosti a dĺžke trvania, či opakovania ich výskytu. Napriek tomu však ich prítomnosť netreba podceňovať.
Ako možno tento problém riešiť?
V akútnej fáze, teda počas doby trvania samotného kŕča, je najlepšie prerušiť činnosť, ktorú práve robíte a mierne zahrievať postihnuté miesta. V niektorých prípadoch sa odporúča aj mierna masáž, ale vzhľadom na bolestivosť je lepšie nemasírovať, ale iba mierne natiahnuť tak, aby kŕč nespôsoboval ešte väčšiu bolesť.
Prípadne môžete požiť teplú sprchu na postihnuté miesto. Potom doplňte tekutiny, podľa možnosti obohatené minerálmi, alebo kuchynskou soľou. Kŕče zväčša po krátkej dobe samé odznejú a dôjde k úľave a uvoľneniu. Ak by kŕč nepovolil do cca 1 hodiny, vyhľadajte lekársku pomoc. S lekárom konzultujte aj v prípade, ak by sa v mieste postihnutia kŕčom objavila modrina, hrčka a podobné nefyziologické prejavy. Navštívte lekára aj v prípade, ak by sa kŕče často opakovali, prípadne intenzita ich bolesti sa výraznejšie stupňovala.
Ako možno predísť vzniku kŕčov?
- Pravidelne sa hýbte. Pomôžete svalom zvyšovať ich výkonnosť. Pred každou väčšou svalovou záťažou sa dobre rozcvičte. Strečingové cvičenia sú vhodnou formou precvičovania svalov.
- Udržujte správnu teplotu tela. Podchladenie alebo prehriatie organizmu môžu tiež spôsobiť kŕče.
- Pite dostatok tekutín. Všetky životné procesy prebiehajú v tekutinách.
- Naučte sa správne dýchať. Hlavne pri zvýšenej záťaži organizmu je potrebné správne dýchanie – pravidelné, s rovnomerným nádychom aj výdychom. Doprajte si častejšie prechádzky na čerstvom vzduchu, aby ste dostatočne prekysličili organizmus.
- Dobre sa stravujte. Dodávajte telu dostatok výživných látok, hlavne minerálov a vitamínov. Dôležitý je najmä horčík, nájdete ho napríklad v kakau, banánoch, špenáte, zemiakoch, šošovici, hrachu, či v orechoch, v červenom víne, ale aj v rybom mäse či celozrnných výrobkoch. Venujte pozornosť aj problematike nadmerného prekysľovania organizmu. V prípade, že neviete doplniť horčík stravou, skúste liek Magnerot - obsahuje magnézium v najlepšie vstrebateľnej forme. Ak sa neviete rozhodnúť, ktoré magnézium je najlepšie, môžete si prečítať článok: Neviete sa rozhodnúť, ktoré magnézium je pre Vás to najlepšie?
- Doprajte svalom relax. Využívajte masáže a termálne kúpele.
- Dbajte na pravidelné dodržiavanie lekárskych preventívnych prehliadok.
