Aká je optimálna hodnota bielych krviniek v tele?
Optimálna hladina bielych krviniek je od 4500 – 11000/μl. Ak hodnoty bielych krviniek poklesnú pod 4500 vtedy hovoríme o leukopénií. Pri zníženom počte bielych krviniek sme často unavený a náchylnejší na ochorenia. Na druhej strane ak je bielych krviniek príliš veľa hovoríme o leukocytóze.
Aké skupiny bielych krviniek poznáme?
Rozoznávame dve skupiny bielych krviniek. Prvú skupinu tvoria bunky myeolidnej línie, ktoré sa podieľajú na vrodenej imunite. Patria sem:
- Neutrofily - tvoria najpočetnejšiu skupinu asi 65% bielych krviniek. Sú to prvé bunky, ktoré prídu na miesto poškodenia. Pohlcujú (fagocytujú) baktérie či iné cudzorodé látky.
- Eozinofily – tvoria asi 5% bielych krviniek. Pomáhajú telu pri boji s nádorovými bunkami a parazitmi. Dôležitú úlohu majú aj pri rozvoji alergických reakciách.
- Bazofily – tvoria len 0,5 – 2% bielych krviniek. Nachádzajú sa v tkanivách, no pri zápale putujú do zápalového ložiská. Podieľajú sa aj na alergických reakciách.
- Mastocyty – hrajú najdôležitejšiu úlohu pri alergických reakciách.
- Makrofágy a monocyty – patria k bielym krvinkám, ktoré sú schopné pohlcovať a likvidovať cudzie látky, mikroorganizmy, nádorové bunky.
- Dendritické bunky – poznáme 2 typy (zrelé a nezrelé). Úlohou nezrelých dendritických buniek je rozpoznať infekciu v tele. Zrelé dendritické bunky zas aktivujú T-lymfocyty.
Druhú skupinu tvoria bunky lymfoidnej línie, ktoré sa zas podieľajú na získanej imunite. Do tejto skupiny zaraďujeme:
- T-lymfocyty – sú bunky imunitného systému, ktoré dozrievajú v týmuse a ich úlohou je rozpoznať telu vlastné a cudzie látky.
- B-lymfocyty – sú bunky, ktoré dozrievajú v kostnej dreni a produkujú protilátky.
- NK - bunky – nazvané tiež prirodzení zabijaci sú bunky, ktoré sú schopné rozpoznať a zlikvidovať bunky nádorové alebo vírusom infikované bunky.
Tieto bunky sú schopné rozpoznať tzv. antigén (látka, schopná vyvolať imunitnú odpoveď) a vytvárať proti nemu špecifické protilátky.
Kedy môžem mať znížený počet bielych krviniek?
Nízky počet bielych krviniek môže vzniknúť pri oslabenom imunitnom systéme, ktorý je neustále napádaný rôznymi patogénmi. Môže tiež vzniknúť pri ochoreniach kostnej drene, pri liečbe rakoviny – rádioterapia, chemoterapia, pri ťažkých infekciách, užívaní niektorých liekov (antibiotiká, antipsychotiká), pri podvýžive. Viac si o funkciách imunitného systému môžete prečítať v našich článkoch - Imunita – bojovník, ktorý nikdy nespí a v Imunitný systém – sofistikovaný systém orgánov a buniek.
Ako zvýšiť počet bielych krviniek?
- Meď – je dôležitá v procese dozrievanie leukocytov a jej príjem by mal byť dostatočný. Zvýšte teda príjem medi konzumáciou napr. rýb, húb, avokáda či sušeného ovocia.
- Zinok – je ďalším dôležitým prvkom, ktorý podporuje tvorbu bielych krviniek. Zinok si môžeme doplniť pravidelným konzumovaním mäsa, orechov i strukovín, v prípade vážneho nedostatku doporučujeme užívanie lieku Zinkorot 25mg.
- Echinacea - činnosť fagocytov (biele krvinky, ktoré pohlcujú patogény) podporuje aj výťažok z Echinacey, ktorú nájdeme v lieku Preimmun Dr. Theiss Echinaceové kvapky.
Kedy môžem mať vysoký počet bielych krviniek?
Zvýšené hladiny bielych krviniek sú často spojené s infekciou v tele napr. pri zápale pľúc či angíne alebo po operáciách či úrazoch. Pri vyliečení ochorenia sa hladina bielych krviniek väčšinou dostáva do normálu. Avšak ak je príliš zvýšená hladina bielych krviniek môže ísť až o leukémiu – rakovina krvi. Pri leukémií dochádza k nekontrolovateľnému zmnoženiu bielych buniek, a to hlavne ich nezrelých foriem.
