V súčasnosti patrí medzi veľmi rozšírené ochorenie postihujúce deti (10-15 %) aj dospelých (5-10 %). Podľa najnovších zistení je astma najviac medicínsky a ekonomicky zaťažujúce ochorenie v rozvinutých krajinách sveta.
Symptómy astmy sú premenlivé, dočasné, môžu sa zhoršovať v noci a často vznikajú pri kontakte so spúšťačom. Medzi charakteristické príznaky astmy patria:
- hvízdanie a pískanie pri dýchaní
- sťažené dýchanie až dýchavica
- tieseň na hrudníku
- neproduktívny a dráždivý kašeľ
Ako vzniká astma?
K vzniku tohto ochorenia dochádza pri kontakte spúšťača, resp. alergénu s imunitným systémom, ktorý odpovedá uvoľnením zápalových látok, čo spôsobí zvýšené prekrvenie a bronchokonstrikciu – zúženie dolných dýchacích ciest (priedušiek). Toto stiahnutie je veľmi nepríjemné, ale dočasné – po odoznení reakcie mizne. Spolu s bronchokonstrikciou dochádza k zvýšenej tvorbe hustého hlienu, a tieto faktory spolu tvoria mechanickú prekážku vdychovanému vzduchu. Precitlivenosťou - hypersenzibilitou organizmu na alergény a spúšťače vzniká chronický zápal, ktorý musí byť liečený a regulovaný pod lekárskym dohľadom. Astma je diagnostikovaná bronchomotorickými testami a spirometriou, ktorá umožňuje merať pľúcne objemy a prietoky vzduchu.
Rizikovými faktormi vzniku sú:
- životné prostredie (v priemyselnom prostredí je vyššie riziko astmy)
- časté bronchiálne infekcie (bakteriálne aj vírusové)
- neliečená alebo nedostatočne liečená alergia na peľ, roztoče, prach, zvieraciu srsť, ...
- neliečená alebo nedostatočne liečená alergická nádcha
- fajčenie
- inhalovanie škodlivých látok
- dráždivé látky v ovzduší (dym z kúrenia, cigaretový dym)
- fyzikálne faktory (studený vzduch, teplo, vlhkosť)
Aké druhy astmy poznáme?
Bronchiálnu astmu delíme podľa spúšťača na:
- alergickú – najčastejšie sa vyskytuje u detí, mladých dospelých; spúšťačom je alergén v prostredí
- nealergickú – menej častá, vyskytuje sa najmä v dospelosti ; spúšťačom je stres, emócie, chlad, suchý vzduch
- zmiešanú – kombinácia obidvoch vyššie spomenutých
Podľa závažnosti delíme astmu na:
- Intermitentná (prerušovaná) – cez deň sa príznaky a hlien vyskytujú zriedkavo, medzi epizódami záchvatov dušnosti je funkcia pľúc v poriadku, nočné príznaky sa vyskytujú menej ako 2x mesačne
- Perzistujúca (trvalá):
- ľahká – ťažkosti s dýchaním viac ako 1x týždenne ale nie denne, v noci viac ako 2x mesačne; dýchacie funkcie medzi epizódami zachované
- stredne ťažká – denné a nočné príznaky viac ako 1x týždenne
- ťažká – každodenné príznaky, časté nočné epizódy, veľa hlienu, obmedzenie fyzickej aktivity pacienta
Astmatický záchvat je akútny stav, pri ktorom dochádza k náhlemu a prudkému zúženiu dýchacích ciest v oblasti priedušiek - bronchospazmus. Táto skutočnosť je spôsobená už vyššie spomínanou bronchokonstrikciou, ktorá sa prejaví dušnosťou, nedostatočnosťou pri dýchaní, bolesťou, pocitom dusenia. Počiatočnými znakmi záchvatu môže byť aj nepríjemný pocit medzi lopatkami, svrbenie pod bradou, úzkosť a strach. Pri astmatickom záchvate si musí pacient okamžite podať inhalátor, ktorý nosí stále so sebou, keďže ide o život ohrozujúci stav.
Liečba astmy
Vzhľadom na závažnosť ochorenia je voľnopredajná terapia prakticky nepoužívaná a pacienti musia byť diagnostikovaní a liečení odbornými lekármi - alergológ alebo pneumoftizeológ (pľúcny lekár). Cieľom liečby je znížiť výskyt akútnych astmatických záchvatov a zabrániť už začínajúcemu záchvatu. Terapia astmy u pacientov je komplexná a úspech liečby závisí od dobre nastavenej farmakologickej liečby v súčinnosti s nefarmakologickou liečbou a edukácii a spolupráci pacienta.
Nefarmakologická liečba bronchiálnej astmy
vhodný doplnok k farmakologickej liečbe:
Režimové opatrenia
súvisia najmä s elimináciou kontaktu so spúšťačom astmy (alergénom):
- úprava životosprávy – nefajčiť, zvýšiť pohyb na čerstvom a čistom vzduchu, znížiť riziko infekcií dýchacích ciest
- úprava životného prostredia – obmedziť kontakt s dymom, prachom, roztočmi, peľom. Veľmi účinné je odstránenie spúšťačov a alergénov z prostredia, napr. tzv. čističkami vzduchu.
- zmeniť pracovné prostredie – zmeniť prácu najmä pri rapídne sa zhoršujúcom priebehu ochorenia ak spúšťač astmy sa vyskytuje v pracovnom prostredí vyhýbať sa spúšťačom (alergénom)
- vylúčiť lieky podporujúce rozvoj astmy- kyselina acetylsalicylová, betablokátory
Inhalačná liečba
vodných roztokov solí alebo kyseliny hyalurónovej – podporná liečba astmy za účelom stekutenia hlienu a jeho lepšieho odstránenia z dýchacích ciest a odstráneniu alergénov z dýchacích ciest. Napr. Yabro Spray-Sol súprava na nebulizáciu.
Zvlhčovanie vzduchu odparovačmi
podporná liečba astmy, ktorá obmedzí vírenie prachových a peľových častíc v ovzduší, znižuje vysušovanie sliznice dýchacích ciest a jej náchylnosť na alergény
Speleoterapia
dýchanie vlhkého vzduchu v jaskyniach prípadne vlhkého slaného vzduchu v soľných jaskyniach.
Farmakologická liečba astmy
tvorí základ liečby astmy, pričom v praxi sa používa celá škála liekov proti astme - antiastmatík, ktoré delíme na:
- uvoľňovače – uvoľňujú akútny bronchospazmus a uľavujú pri akútnych príznakoch záchvatu. Spadajú tu liečivá ako formoterol, teofylín, salbutamol,...
- kontrolóry – regulujú zápalové procesy v prieduškách a tým znižujú ich citlivosť na vonkajšie a vnútorné spúšťače, čím sa znižuje množstvo záchvatov – pôsobia preventívne. Patria tu najmä inhalačné kortikoidy ( flutikazón, mometazón, beklometazón,...)
Tieto lieky sa nachádzajú v rôznych kombináciách v prípravkoch s rýchlejším alebo pomalším nástupom účinku v závislosti od závažnosti ochorenia pacienta. Fixné kombinácie liečiv sú pre pacientov s astmou veľmi výhodné a efektívne z hľadiska zdravotného aj ekonomického. Ich veľkou výhodou je lepšia kontrola liečby pacienta, jednoduchšia aplikácia a lepšia spolupráca pacienta pri liečbe.
Najpoužívanejšou a najideálnejšou aplikačnou formou sú inhalátory, ktorými sa liečivo dostane priamo na postihnuté miesto v dýchacích cestách pacienta. Dlhodobá terapia je ale praktizovaná aj tabletovou formou liečby, u detí aj sirupmi.
Všetky lieky a liečivá na terapiu astmy sú viazané na lekársky predpis a musia sa užívať pod pravidelným dohľadom lekára.
V prípade intenzívne kašľa sa ako doplnková farmakologická liečba volia:
- Mukolytiká – pri vlhkom kašli s nadprodukciou hlienu pomáhajú jeho rozpúšťaniu a uľahčujú vykašliavanie, napr. Erdomed granulát alebo Solmucol sirup.
- Antitusiká – tlmia suchý dráždivý kašeľ, napr. Stoptussin sirup.
PharmDr. Daniela Mendelová
Zdroje:
- www.tvojlekarnik.sk/liecba/alergia/astma/liecba-astmy/
- www.solen.sk/storage/file/article/0a2825be4c3b497480d99966bae47dfc.pdf
- www.mundipharma.sk/respiracne-ochorenia-nadcha-astma-cochp/liecba-astmy-akutny-astmaticky-zachvat/
- Seminár Bronchiálna astma, Mgr. Lucia Huszáriková
- Prednáška Antiastmatiká, Doc. Tumová
