Hypertenzia – tichý zabijak, o ktorom často ani netušíme

Hypertenzia alebo vysoký krvný tlak je najčastejšie ochorenie, ktoré postihuje srdcovo-cievny systém. Hypertenziou trpí až 35 % populácie vo vyspelých krajinách. Hypertenzii sa hovorí aj tichý zabijak, pretože často ani netušíme, že zvýšený krvný tlak vôbec máme. Čo je to teda hypertenzia? Ako a prečo vzniká? Ako jej predchádzať či je liečiť?  Dočítate sa v článku.

Hypertenzia – tichý zabijak, o ktorom často ani netušíme

Čo je to krvný tlak a kedy hovoríme o hypertenzií?                                                                         

Krvný tlak je tlak, ktorým pôsobí krv na stenu ciev. Hodnota krvného tlaku je udaná 2 číslami.   

  • systolický tlak – tlak vypudenej krvi zo srdca, ktoré sa uvádza ako prvé číslo
  • diastolický tlak – udáva hodnotu tlaku medzi 2 sťahmi srdca, kedy srdce krv nasáva a uvádza sa ako druhé číslo.

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je charakterizovaný ako opakovane nameraný zvýšený krvný tlak nad hodnotu 140/90 mm Hg. 

Klasifikácia tlaku krvi:

1. Normálny krvný tlak:

  • optimálny: pod 120/80 mm Hg
  • normálny: pod 130/85 mm Hg
  • vyšší normálny: pod 140/90 mm Hg

2. Mierna hypertenzia: pod 150/100 mm Hg

3. Hypertenzia stredne závažná: pod 180/110 mm Hg

4. Ťažká hypertenzia: viac ako 180/110 mm Hg

Špeciálny typ je izolovaná systolická hypertenzia, kedy hodnota systolického tlaku presahuje hodnotu 160mmHg ale hodnota diastolického tlaku je v norme – pod 90 mm Hg.

Aké sú príčiny vzniku hypertenzie?                                                                                             

Na základe príčiny vzniku hypertenzie rozlišujeme hypertenziu primárnu a sekundárnu.

Primárna (esenciálna) hypertenzia, ktorou trpí až 90 % pacientov. Príčina vzniku nie je známa – na jej vzniku sa môžu podieľať rôzne faktory ako genetická predispozícia, vek, obezita, porucha regulačných mechanizmov v tele, životný štýl.

Sekundárna hypertenzia trápi 5-10 % pacientov. Príčinou jej vzniku je iné ochorenie (napr. ochorenie obličiek, hormonálne poruchy, tehotenstvo, užívanie liekov – antikoncepcia, glukokortikoidy).

Aké sú rizikové faktory pre vznik vysokého krvného tlaku?                                                                

Tak ako u väčšiny chorôb aj pri vysokom krvnom tlaku rozlišujeme rizikové faktory ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Medzi rizikové faktory, ktoré vieme ovplyvniť, a tak znížiť riziko výskytu vysokého krvného tlaku patria:

1. obezita
2. fajčenie a alkohol
3. nadmerný príjem soli
4. zlá životospráva ( nezdravé jedlá, nedostatočný pitný režim)
5. stres, nedostatok odpočinku

Poznáme aj rizikové faktory, ktoré ovplyvniť nevieme:

1. Vek – nad 50 rokov
2. Pohlavie – ženy po menopauze
3. Genetická predispozícia

Ako najčastejšie spozorujeme vysoký krvný tlak?                                                                            

Vysoký krvný tlak sa väčšinou prejavuje nešpecificky ako je napr. bolesť hlavy, pocit únavy, nesústredenosť, krvácanie z nosa, závrate, porucha videnia či pocit tlaku na hrudi a búšenie srdca.

Aké sú následky vysokého krvného tlak?                                                                            

Rozlišujeme 4 štádia vysokého krvného tlaku:

1. štádium, v ktorom pacient nepociťuje žiadne zmeny napriek vysokému tlaku krvi, preto sa nie nadarmo hypertenzií hovorí aj tichý zabijak.
2. štádium – vysoký krvný tlak má za následok zmeny v orgánoch, avšak bez zmeny funkcie. Napr. môže dôjsť k zväčšeniu ľavej komory, proteinúrií (zvýšené vylučovanie bielkovín močom) s poškodením obličiek.
3. štádium – hypertenzia spôsobí orgánové zmeny spojené s poruchou funkcií orgánov. Napr. srdcové zlyhávanie, porucha zraku alebo obličiek.
4. štádium – hovoríme o malígnej hypertenzií, kedy dochádza k zlyhávaniu viacerých orgánov.

Neskoro odhalený a neliečený vysoký krvný tlak môže mať za následok poškodenie viacerých orgánov:

  • Srdce: pôsobením vysokého krvného tlaku na srdce môže dôjsť k preťaženiu komory, postupnému zväčšovaniu srdca so znížením jeho výkonu až k zlyhaniu srdca. Taktiež následkom hypertenzie v súčinnosti napr. s aterosklerózou môže dôjsť k infarktu myokardu.
  • Cievy: vysoký krvný tlak je jeden z rizikových faktorov pre vznik aterosklerózy, kedy cievy strácajú pružnosť.
  • Mozog: dlhodobo neliečený vysoký krvný tlak môže vyústiť do vzniku cievnej mozgovej príhody.
  • Obličky: vysoký krvný tlak môže spôsobiť zhoršenie funkcie obličiek až ich zlyhanie.
  • Oko: následkom hypertenzie môže byť zhoršenie až strata zraku.

Ako odhaliť vysoký krvný tlak?                                                                                                        

Základom je pravidelné meranie krvného tlaku a pravidelné preventívne prehliadky. Pri podozrení lekára na vysoký krvný tlak u pacienta, lekár väčšinou odovzdá pacientovi záznamník, kde si pacient zaznamenáva pravidelne hodnoty krvného tlaku počas určitého obdobia. Ak sa potvrdí vysoký krvný tlak lekár doplní fyzikálne či laboratórne vyšetrenia (moč, krv), urobí EKG či RTG hrudníka, vyšetrí očné pozadie a nasadí liečbu. V tomto článku vám prinášame niekoľko rád, ako žiť s hypertenziou. 

Ako vysoký krvný tlak liečiť?                                                                                                       

Liečba hypertenzie by mala byť komplexná, farmakologická  a nefarmakologická.

A) Nefarmakologická liečba zahŕňa:

  • Zníženie hmotnosti
  • Zníženie príjmu soli
  • Obmedzenie alkoholu či fajčenia
  • Obmedzenie stresu
  • Správnu životospráva – viac ovocia a zeleniny, menej sladkostí a mastných jedál
  • Pravidelnú pohybovú aktivitu

B) Farmakologická liečba – liečba pomocou liekov nazývaných antihypertenzí Farmaceutický trh ponúka množstvo liekov  na liečbu vysokého krvného tlaku. Lekár začína liečbou väčšinou jedným liekom, no v niektorým prípadoch je potrebná kombinácia antihypertenzív. Medzi najpoužívanejšie antihypertenzíva patria:

  • ACE - inhibítory/ antagonisti AT1 receptorov – napr. perindopril, lisinopril / losartan, irbesartan
  • blokátory vápnikových kanálov – napr. amlodipín, nitrendipín, verapamil
  • diuretiká – napr. indapamid, furosemid
  • beta-blokátory  - napr. metoprolol, bisoprolol, karvedilol
  • vazodilatanciá
  • selektívny agonisti imidazolového receptoru – napr. rilmenidín, moxonidín

Mgr. Veronika Turčinová

Zdroj:

https://lekar.sk/clanok/ticha-choroba-vysoky-krvny-tlak

https://zdravoteka.sk/choroby/vysoky-krvny-tlak/liecba/

https://www.solen.cz/pdfs/lek/2017/01/02.pdf

https://www.sciencedirect.com/topics/agricultural-and-biological-sciences/hypertension

Klinická farmakológia pre farmaceutov

Mora.M: Arteriová hypertenzia a antihypertenzíva

Upozornenie: Článok nenahrádza konzultáciu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom ohľadom Vášho zdravotného stavu ani príbalovú informáciu k lieku. Pred použitím lieku si vždy prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

 

 

Ďalšie zaujímavé články

Účinná liečba hypertenzie

Účinná liečba hypertenzie

Prísun kyslíka a výživy ku tkanivám a orgánom zabezpečuje tzv. obehový systém . Je tvorený srdcom , ktoré plní funkciu pumpy, a cievami,...

Srdce – neúnavná pumpa

Srdce – neúnavná pumpa

Srdce je životne dôležitý orgán každého z nás. Úlohou srdca je neustále zabezpečovať prísun okysličenej krvi ku všetkým tkanivám a orgánom ľudského...

Je cholesterol naozaj zlý?

Je cholesterol naozaj zlý?

V súvislosti so zdravím kardiovaskulárneho systému je často skloňovaný príjem tukov, konkrétne cholesterolu . Tuk sa prirodzene nachádza v...

Ischemická choroba srdca – čo to je?

Ischemická choroba srdca – čo to je?

Srdce je životne dôležitý orgán ľudského tela. Základnou úlohou srdca je zabezpečovať prísun okysličenej krvi do celého organizmu. Rovnako ako...