Najčastejším pôvodcom ochorenia sú vírusy, z ktorých najvyšší výskyt majú vírusové hepatitídy A, B a C. Hepatitída môže prebiehať v dvoch základných formách – akútna a chronická.
Akútna – charakteristický je náhly začiatok s výraznými ťažkosťami. Choroba obvykle po dvoch mesiacoch ustupuje alebo výnimočne vedie k zlyhaniu funkcie pečene.
Chronická – táto forma hepatitídy vzniká najčastejšie prechodom z akútneho ochorenia. Predstavuje veľké riziko vzniku zdĺhavého ochorenia poškodzujúceho pečeň. Často spôsobuje nebezpečné komplikácie.
Príznaky hepatitídy
- počiatočné štádium- príznaky neurčitého ochorenia (zápal horných dýchacích ciest, bolesti hlavy, svalov)
- zvýšená horúčka
- nechutenstvo
- poruchy trávenia
- pocit na vracanie, vracanie
- žltačka (koža, očné bielka a sliznice sú žlto sfarbené)
- nápadná únava, potreba pocitu spánku a oddychu
- tmavšia farba moču
- bledšia farba stolice
- zväčšená, bolestivá pečeň
Hepatitída typu A
Dostáva sa do organizmu ústami. Zdrojom vírusu môžu byť znečistené potraviny, kontaminovaná voda, ruky či priamy kontakt s nakazeným. Hovorí sa jej tiež choroba špinavých rúk. Vírus je prítomný v stolici, slinách, sekréte z nosohltana a moči už počas inkubačnej doby, teda ešte pred prejavom príznakov. Vírus vydrží v suchom prostredí a vode približne 30 dní. Varom sa ničí až po 5 minútach, UV žiarením po 60 sekundách. Vo väčšine prípadov tento typ nespôsobuje závažné zdravotné komplikácie, ani vážne následky. Proti hepatitíde A je dostupné očkovanie.
Hepatitída B
Je závažnejšia než hepatitída A. Prenáša sa telesnými tekutinami – krvou, slinami, pošvovým sekrétom, spermiami. V kvapke zaschnutej krvi prežíva aj niekoľko týždňov. Pri 90 °C dochádza k zničeniu vírusu až za 20 minút. Niektorí chronickí pacienti sú nákazliví po celý život. Proti hepatitíde B je dostupné očkovanie v 3 dávkach, ktoré chráni veľa rokov. Momentálne je očkovanie proti hepatitíde B zaradené v povinnom očkovaní pre deti do 1 roku života.
Hepatitída C
Je najzávažnejším typom žltačky. Najvyšší výskyt ochorenia je u užívateľov drog. Rizikovými skupinami sú tiež osoby s tetovaním alebo piercingom, zdravotnícky personál a osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov. Môže prebiehať dlhý čas skryto a prenášať sa predovšetkým krvou (možný je prenos i pohlavným stykom). Až u 90 % nakazených ide o chronickú infekciu, kedy sa na ochorenie príde len náhodou pri špeciálnych krvných testoch. Bežný rozbor krvi žltačku typu C neodhalí. Ak ju neliečime, môže skončiť až cirhózou alebo rakovinou pečene. Očkovanie proti nej zatiaľ neexistuje.
Novorodenecká žltačka
Je najčastejším ochorením novorodencov. Nie je infekčná. Najčastejšie sa stretávame s tzv. fyziologickou žltačkou novorodencov. Tá sa prejavuje cca 2. deň po pôrode. Maximálna hodnota bilirubínu v krvi sa obajví približne 3. – 5. deň po pôrode a potom samovoľne klesá (do cca 2. – 3. mesiaca). Príčinou je rozpad veľkého množstva červených krviniek. Plod má zhruba 8.109 červených krviniek v 1 ml krvi, dospelý človek iba 5.109. Novorodenecká pečeň nie je ešte zrelá a plne funkčná, preto nedokáže spracovať tak veľké množstvo bilirubínu (odpadový produkt po zániku červených krviniek).
Liečba hepatitídy
- Pacienta s akútnou vírusovou hepatitídou hospitalizujeme na infekčnom oddelení. Pokoj na lôžku a diétne opatrenia sú samozrejmou súčasťou liečby akútnej hepatitídy. Zo stravy treba vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá. Alkohol, káva, nikotín sú úplne zakázané. Stravovanie závisí od štádia ochorenia. Spočiatku mliečna strava, ovocie a zelenina, postupne sa pridáva mäso.
- Lieky – na začiatku sa podávajú infúzie s výživnými látkami a hepatoprotektíva – lieky podporujúce činnosť pečene a regeneráciu pečeňových buniek.
- Pri chronickej hepatitíde – diéta, obmedzenie fyzickej námahy, hepatoprotektíva, vitamíny, lieky podporujúce imunitu organizmu, imunomodulačná liečba (interferóny), kortikoidy.
Očkovanie - ochrana pred hepatitídou
Očkovanie je účinným prostriedkom pred ochorením, avšak nie jediným. Zdôrazňujú sa tiež aj faktory, ktoré pôsobia preventívne, a to najmä dostatok pitnej vody, kanalizácia a ďalšie typické opatrenia súvisiace s hygienickými štandardmi bývania.
Očkovanie proti žltačke typu A
nie je označované ako povinné, len odporúčané – najmä pri cestách do krajín tropického alebo subtropického pásma, kde žije omnoho viac obyvateľov, ktorí môžu byť nosičmi vírusu žltačky A (aj žltačky B). Preto, ak sa rozhodnete navštíviť takúto krajinu, dajte sa zaočkovať optimálne mesiac pred odchodom. Po podaní očkovacej látky do tela nastupuje ochrana za 2-3 týždne, v závislosti od samotnej látky. Po prvom očkovaní sa po 6 – 12 mesiacoch podáva druhá dávka, ktorá pomáha chrániť organizmus pred týmto ochorením počas celého života.
Očkovanie proti žltačke typu B
povinné očkovanie sa vykonáva v 1. rokui života dojčaťa 3 dávkami očkovacej látky, v intervaloch 3-5-11, teda v 3. mesiaci života, v 5. mesiaci života a v 11. mesiaci života. Okrem toho sa povinne očkujú aj rizikoví zamestnanci zdravotníckych zariadení, učitelia odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a učitelia zdravotníckych študijných odborov na vysokých školách,, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva. Povinne sa očkujú aj rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu alebo transplantáciu orgánov.
RNDr. Zuzana Trajteľová
Zdroje:
- https://lekar.sk/clanok/hepatitida
- Suchopár Josef a kol. :Compendium -Léčivá používaná v podmínkach ČR, str. 39 - 42
Upozornenie: Článok nenahrádza konzultáciu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom ohľadom Vášho zdravotného stavu ani príbalovú informáciu k lieku. Pred použitím lieku si vždy prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
