Pravidelnosť pri cvičení je dôležitá!
Kľúčom k správnej rehabilitácii je predovšetkým každodenné, pravidelné domáce cvičenie. Každé cvičenie pritom môže byť len celkom krátke – 10 až 15 minút. Dôležité je cvičenie neodkladať na večer, zajtra, inokedy... Hlavné oblasti, ktoré sa snažíme cvičením ovplyvniť, je spomalenosť pohybov, stuhnutosť tela, tras, neobratnosť, únava a nestabilita stoja a chôdze. Pritom obvykle tras nespôsobuje pacientom také ťažkosti, že by sa na ne bežne sťažovali. Zato stuhnutosť a spomalenosť pohybov patria medzi výzvy, s ktorými treba denne bojovať a ich ovplyvnenie cvičením patrí k veľkým víťazstvám každého parkinsonika.
Nácvik obratnosti rúk
Najvhodnejšie je využiť akékoľvek loptové hry alebo aj jednoduchšie ručné práce. V počiatočných štádiách ochorenia je vhodné čo najviac zachovávať telesné cvičenie, pri ktorom ruky intenzívne pracujú – napr. hádzanie a chytanie lopty, frisbee (lietajúci tanier), petanque. V pokročilých štádiách, keď je pohyb rúk už značne obmedzený, je vhodné trénovať napr. posúvanie žetónov alebo mincí po vopred nakreslenej dráhe alebo ich úchop do ruky a presun na iné miesto.
Nácvik chôdze a obratnosti v stoji
Väčšina parkinsonikov má ako kľúčovú potrebu pre zachovanie sebestačnosti práve chôdzu. Pritom nestabilita, neobratnosť chôdze alebo riziko pádov spôsobuje obavy, neistotu a následnú sociálnu izoláciu („nepôjdem von, lebo čo ak spadnem“). Na nácvik obratnosti chôdze je najlepšie využiť rytmus. Pri začatí chôdze (vykročení) je vhodné odpočítať si samotný úkon (raz, dva, tri, teraz...), alebo rytmicky počítať kroky (ľavá, pravá, ľavá, pravá). Podobne je možné využiť napr. rytmickú hudbu z rádia alebo zo smartfónu. Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter). Ako vizuálnu rytmickú stimuláciu je možné využiť akúkoľvek podlahu s pravidelným vzorom (ideálne sú pásiky alebo štvorce so vzdialenosťou čiar 30-40 cm), teda koberce, dlažbu apod. Pritom je však nutné dať pozor na šmykľavý povrch! Keď sa podarí zlepšiť samotnú chôdzu, treba sa zamerať na vstávanie zo sedu, otočenie sa na mieste alebo náhle zmeny smeru – tu je podobne možné využiť rytmus (napr. si prestaviť, že vnútorné hodiny v hlave sú pokazené a tak treba dať mozgu rytmus zvonku – obligátne „tri-štyri“ môže prekvapujúco dobre pomôcť a mnohí pacienti dokážu náhle poruchy hybnosti zvládnuť práve takýmto vnútorným metronómom (v duchu si počítajú alebo sa „odštartujú“ na každý nutný pohyb).
Rečové cvičenia
Hlas a reč je u niektorých pacientov prvým príznakom ochorenia. V pokročilejších štádiách je narušená takmer u všetkých pacientov. Treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Nejde pritom ani tak o „recitáciu“ alebo básnický prednes, pomáha napríklad prečítať text vyšším a nižším hlasom, trénovať hlasový rozsah (dlhé samohlásky trénovať od najhlbšieho hlasu až po najvyšší) a taktiež striedať čítanie a rozprávanie pomalšie a rýchlejšie - tieto cviky pomôžu nielen urobiť reč zreteľnejšou, no odstraňujú i „robotický“ nádych parkinsonského hlasu (tzv. aprozódiu).
Rehabilitácia reči
Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia - reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Tréning vo fúkaní balónika, odfúknutí pingpongovej loptičky na vode alebo zhášaní sviečky (postupne stále vzdialenejšej od pacienta) prinesie okrem zlepšenej dychovej kondície i trochu zábavy.
Muzikoterapia
Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ aj spev, teda občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav. Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec resp. rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov - napr. chôdzu). Preto môže byť hudba stálou súčasťou života parkinsonika (a oproti iným druhom rehabilitácie za ňu netreba denne platiť).
Strečingové cvičenia
Strečing je dôležitý pre zmiernenie vplyvu svalovej stuhnutosti a pomôže dosiahnuť väčší rozsah pohybov. Nedovoľte, aby sa u vás rozvinulo nesprávne držanie tela. Pri cvičeniach sval napnite a následne ho uvoľnite. Umožníte tým, aby sa vaše svaly postupne naťahovali. Vyberte si primerané cviky, podľa vlastného uváženia. Dbajte na svoju bezpečnosť. Naťahujte sa pomaly a tak, aby ste nerobili trhavé alebo kmitavé pohyby. Zotrvajte v polohe, v ktorej je sval napnutý tak, aby to pre vás bolo pohodlné a zároveň dostatočne dlho na to, aby sa vaše svaly uvoľnili. Cieľom je, aby ste cítili príjemný tlak – vyhnite sa pocitu bolesti. Dýchajte prirodzene – dych nezadržujte.
RNDr. Zuzana Trajteľová
Zdroje:
- http://www.hospital-bojnice.sk/odborne-clanky/aa/edukacia-pacienta-s-parkinsonovou-chorobou-o-rehabilitacnych-cviceniach-v-domacom-prostredi..html?page_id=5398
- http://www.parkinson.sk/Liecba/Nefarmakologicka-liecba/i-D.article.aspx
Upozornenie: Článok nenahrádza konzultáciu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom ohľadom Vášho zdravotného stavu ani príbalovú informáciu k lieku. Pred použitím lieku si vždy prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
