Človek patrí medzi cicavce a po narodení sa každé bábätko živí mliekom. Ako je to prirodzené pre ostatné cicavce, tak aj človek, teda matka bábätka, má schopnosť nakŕmiť svoje dieťa mliekom, ktoré jej telo produkuje.
Výlučné dojčenie znamená, že dieťaťu nie je potrebné podávať žiadne iné tekutiny, ako vodu, či čaj a taktiež nie je potrebné do jeho jedálnička zavádzať žiadne príkrmy. Toto všetko platí pri praktizovaní dojčenia na požiadanie - teda dieťaťu dáme piť mlieko vždy, keď o to požiada, resp. sa nám to snaží dať najavo svojim plačom, nepokojom, nespokojnosťou, otáča hlavu za prsníkom a pod.
Po 6. mesiaci je čas na postupné pridávanie príkrmov pri zachovaní dojčenia v rozsahu a frekvencii ako je potrebné a vyhovujúce pre bábätko. Príkrmy nemajú nahrádzať jednotlivé dojčenia, ale iba ich doplniť a postupne bábätko učiť prijímať aj inú stravu a chute.
Ak je to možné, WHO odporúča v dojčení pokračovať aspoň do 2 rokov života dieťaťa a ukončiť ho podľa rozhodnutia matky, či dieťaťa.
Dojčenie je pomerne diskutovaná téma a nájdeme mnoho rôznych názorov a porovnaní s umelou výživou. Je samozrejmé, že väčšina matiek ešte počas tehotenstva plánuje dojčiť. Príroda to totiž vymyslela tak, že matka je schopná zabezpečiť svojmu bábätku výživu. Pochopiteľne existujú výnimočné prípady, kedy to nie je možné, napr. matka zomrela, je ťažko chorá a nie je schopná fyzicky zvládnuť dojčenie alebo ,,stratila mlieko”. V drvivej väčšine prípadov však matka je schopná svoje bábätko dojčiť, dokonca existuje aj tzv. adoptívne dojčenie, kedy matka, ktorá dieťa neporodila je schopná ho dojčiť - dojčenie rozbehnúť a udržať ho.
Mnohé mamičky sa však stretávajú s rôznymi komplikáciami a problémami, ktoré im dojčenie neuľahčujú. Patria sem napr.
- nedostatočná dôvera v schopnosť dojčiť (ktorá je daná fyzicky každej žene),
- neschopnosť udržať dojčenie, keď sa potreby dieťatka menia (známe ako laktačná kríza, či dojčenský štrajk).
Podstatný vplyv má aj podpora okolia, častokrát s opačným efektom, kedy sa matky (ktoré často nedojčili) snažia dcéry podporiť, ale “infikujú” ich mýtami typu - máš slabé mlieko; keď dieťa plače, musí byť jedine hladné (teda má nedostatok mlieka); dieťa má piť mlieko každé 3 hodiny, nie častejšie; na prsníku by nemalo byť dlhšie ako 15 minút a podobne. Je fakt, že podobné mýty a tvrdenia sú ešte stále živé a matky ich počúvajú aj z úst zdravotníckeho personálu na oddelení šestonedelia.
Dojčenie má mnoho prínosov pre bábätko a rovnako pre matku:
- Bábätká, ktoré sú dojčené, ľahšie zvládajú prípadné infekcie, pretože materské mlieko im dodáva potrebné protilátky.
- Taktiež majú bohatšiu mikroflóru v tráviacom trakte, pretože materské mlieko obsahuje množstvo probiotík.
- Bábätká sa na prsníku vo väčšine prípadov upokoja - pokiaľ je dojčenie správne a dobre pijú mlieko (je teda zabezpečené správne prisatie), a to aj keď sú staršie a majú napr. zvýšenú teplotu, bolesť z prerezávania zúbkov, či po očkovaní.
- Matka sa po pôrode rýchlejšie zotaví - pri dojčení sa uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý stimuluje kontrakcie (ako pri pôrode), teraz však pri zavinovaní maternice, ktorá sa tak dostane do pôvodného stavu skôr, ako keď matka nedojčí.
- Matka má štandardne (v priemere 14 mesiacov od pôrodu) “pokoj” od menštruácie, pretože hormón prolaktín, ktorý je zodpovedný za tvorbu mlieka, blokuje ovuláciu a tak dojčiace matky, ktoré plánujú otehotnieť v priemere otehotnejú neskôr, ako ženy, ktoré kŕmia svoje dieťa umelou výživou.
- Matky sú viac chránené pred civilizačnými ochoreniami ako je rakovina prsníka, či ženských reprodukčných orgánov.
- Pomerne významným prínosom dojčenia je aj jeho praktická stránka - matka má mlieko stále pri sebe, hocikde sa nachádza má stravu pre svoje dieťa pripravenú, mlieko má vždy správnu teplotu, v noci nemusí pripravovať umelé mlieko, len vytiahne prsník a dieťatko tak môže rýchlejšie zaspať.
- Dojčenie je aj ekonomické, pretože nemusíte kupovať umelé mlieko.
- Dojčenie je ekologické- lebo neprodukujete ďalší odpad z umelej výživy.
Ak plánujete dieťa, dojčenie je určite tou najlepšou voľbou. Je však jasné, že nie každá mamička to hneď od začiatku “vie” a je potrebné si to na začiatku “natrénovať” a takisto si to musí “natrénovať” aj dieťatko. Ale nemajte obavy, najdôležitejšie je vedieť, že príroda to zariadila tak, aby sme boli schopné svoje deti nakŕmiť a nemenej dôležité je veriť sama sebe a svojmu materinskému inštinktu a citu, ktorý každá v sebe máme. Pretože každá mama, ktorá chce, to aj dokáže. Viac si prečítajte v článku Začiatky dojčenia.
Mgr. Radka Vrbovská
Zdroje:
- https://www.nspnz.sk/neonatal/dojcenie/materskemlieko.html
- https://www.solen.sk/storage/file/article/34df05b46c70ec76b63ef2e68867a7dd.pdf
Upozornenie: Článok nenahrádza konzultáciu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom ohľadom Vášho zdravotného stavu ani príbalovú informáciu k lieku. Pred použitím lieku si vždy prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
