Parazit alebo cudzopasník je organizmus, ktorý k svojmu životu využíva iný organizmus, odoberá mu živiny a poškodzuje jeho orgány. Predstavujú veľmi rozmanitú skupinu organizmov od mikroskopických jednobunkových až po mnohobunkové.
Životný cyklus parazitov
Životný cyklus parazitov môže byť jednoduchý, čiže bez medzihostiteľa, alebo pre svoj vývoj potrebujú jedného alebo niekoľkých medzihostiteľov. Medzihostiteľ je organizmus, v ktorom sa rozvíja larválne štádium parazita a niekedy sa v ňom aj nepohlavne rozmnožuje. Medzihostiteľmi sú spravidla nižšie organizmy, ako napr. komáre, blchy, slimáky, dážďovky, ale aj hlodavce, prasce prípadne hovädzí dobytok a i. Definitívny hostiteľ je organizmus, ktorý parazit preferuje, pohlavne v ňom dozreje a ďalej sa pohlavne rozmnožuje. Náhodný hostiteľ je organizmus, ktorý síce parazit nepreferuje, ale vie v ňom pohlavne dozrieť a ďalej sa pohlavne rozmnožovať (často je to človek).
Parazity vnikajú do hostiteľov rôznymi spôsobmi, napr. konzumáciou kontaminovaných výkalov, konzumáciou medzihostiteľa alebo po poštípaní hmyzom (medzihostiteľom). Ochorenie spôsobené parazitmi a prenosné na človeka sa označujú parazitozoonózy.
Druhy parazitov
Systematicky delíme parazity na:
- jednobunkové parazity – protozoa – toxoplazma, giardia,
- oblé a ploché červy – helminty – pásomnica, špirálovec, machovec, škrkavka
- hmyz – insecta – komáre, blchy, ovädy
- pavúkovce - arachnida - kliešte
Podľa miesta parazitovania delíme parazity na:
- exoparazity – vonkajšie parazity – parazitujú na povrchu tela
- endoparazity – vnútorné parazity - parazitujú vo vnútri tela
Vonkajšie parazity
Vonkajšie parazity okrem znepríjemňovania života zvieraťu (svrbivosťou a bolestivosťou) môžu viesť k rôznym kožným ochoreniam, rozvoju alergických reakcií a v extrémnych prípadoch až k anémii. Nemenej dôležité je riziko prenosu rôznych zákerných ochorení.
Medzi najčastejšie exoparazity patria:
- kliešte – sú to krv sajúce parazity, ktoré môžu prenášať choroby napr. borelióza a encefalitída, piroplazmóza, babezióza alebo ehrlichióza. Preferujú miesta s jemnou kožou (najmä uši a krk).
- blchy – je to malý hmyz, ktorý sa živí krvou zvierat. V priemere uštipne 4 - 10 krát za deň. Každé uštipnutie dráždi kožu - spôsobuje svrbenie. Môžu prenášať niektoré choroby a spôsobiť určité alergie Vám alebo Vášmu domácemu miláčikovi napr. alergie na blšie uhryznutie (FAD) alebo prenos pásomnice.
- komáre alebo iný lietajúci hmyz - sú to krv sajúce parazity, ktoré môžu prenášať choroby napr. srdcovo-pľúcna dirofilarióza, leišmanióza.
Vnútorné parazity
Vnútorné parazity postihujú vnútorné orgány psa, najčastejšie tenké a hrubé črevo, no napádajú aj iné orgány ako srdce, pľúca, obličky alebo pečeň. Spôsobujú tráviace ťažkosti, hnačku, zvracanie, nechutenstvo, anémiu, chudnutie, alergiu, ale aj zápal pľúc.
Medzi najčastejšie endoparazity patria:
- škrkavka psia a mačacia (toxokaróza) – je najbežnejší vnútorný parazit. Vyskytuje sa bežne v tráviacom trakte psov, mačiek a líšok. Je viditeľná okom v stolici (dlhé biele červy 9-18 cm). Prejavujú sa nafúknutým bruchom, hnačkami, nechutenstvom a chudnutím. Najviac sú ohrozené šteniatka a mačiatka, ktoré sa môžu nakaziť materským mliekom i cez placentu, prípadne výkalmi.
- pásomnica – (echinokokóza) – patrí medzi ploché červy, ktoré parazitujú v črevách niektorých zvierat. Do tela sa pásomnica dostáva konzumáciou tepelne nespracovaného mäsa, ktoré obsahuje vajíčka pásomnice. Taktiež ju môže prenášať aj blcha. Pásomnica sa prichytí o stenu tráviacej sústavy a odoberá živiny z potravy hostiteľa. Najčastejšie prejavy sú bolesť brucha, chudnutie.
- dipylidium – (dipylidióza) – je to iný druh pásomnice. Medzihostiteľom sú švoly a blchy. Mačka a pes sa nakazia zjedením blchy. Parazit sa vylučuje spolu so stolicou a okolo análneho otvoru ich môžeme pozorovať voľným okom (pripomínajú zrnká ryže). Okolie konečníka svrbí, môžeme spozorovať tzv. sánkovanie psa po zemi, nechutenstvo, stratu hmotnosti a matnú srsť.
- machovec – (ankylostomóza) – je parazitický hlístovec, ktorý sa viac vyskytuje u psov, ako u mačiek. Nachádzajú sa v tenkom čreve hostiteľa a dorastajú do 1,5 cm. Prenáša sa kožou z kontaminovanej pôdy – najčastejšie labkami. Prejavuje sa najčastejšie kožnými príznakmi: svrbenie, opuchom, taktiež aj kašľom, bolesťou brucha, zvracaním a hnačkou.
- giardia intestinalis – (giardióza) – gardie sú parazitické bičíkovce, ktoré žijú a parazitujú v črevách cicavcov. Nie sú viditeľné voľným okom v stolici, čiže túto diagnózu musí potvrdiť veterinár. Lieči sa antibiotikami. Zvieratá sa môžu nakaziť kontaminovanou vodou, pôdou alebo olizovaním výkalov nakazených zvierat. Príznakom je mastná, slizovitá a neprirodzene zapáchajúca stolica, hnačky, menej často zvracanie a apatia zvierat.
- toxoplasma gondi – (toxoplazmóza) – najčastejšie sa vyskytuje u mačiek, ale aj hlodavcov, vtákov a často sú medzihostiteľmi ovce, kravy, prasatá i kozy. Nakaziť sa môžu konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa (toxoplazma hynie pri teplote 66°C alebo zmrazením na niekoľko dní), z trusu mačky, pôdy (toxoplazma prežije až rok mimo hostiteľa). Zriedkakedy sa môže preniesť rankami na koži alebo pohryzením infikovaným zvieraťom, prípadne kvapôčkovou infekciou. Prejavy ochorenia sú rôzne napr. horúčka, rozmazané videnie, zdurenie lymfatických uzlín, únava, bolesti svalstva, bolesti hlavy a očí, poruchy spánku...
Najlepšou prevenciou ako účinne brániť našich štvornohých miláčikov pred parazitmi je dodržiavať hygienu, pravidelne odčervovať a kontrolovať akékoľvek nezvyčajné správanie u psa a mačky. Všeobecne platí, že prevencia a odstránenie parazitov ešte v zárodku je ľahšie a lacnejšie ako liečba zdravotných problémov, ktoré parazity spôsobujú. Liečbu jednotlivých ochorení si prečítate v článku Odčervenie psa.
RNDr. Zuzana Trajteľová
Zdroje:
- https://www.chovatelahospodar.sk/tema/parazity-u-psov-a-maciek
- https://zdravoteka.sk/magazin/parazity-nase-zdravie-a-domaci-milacikovia/
- https://www.monivet.sk/2017/10/24/cipovanie/
