Vitamín D a opaľovanie

Vitamín D aj napriek svojmu názvu nie je vlastne vitamín, je to tzv. prohormón alebo prekurzor hormónu. 

Vitamín D a opaľovanie

Presnejšie sa jedná o niekoľko v tukoch rozpustných kalciferolov, pričom z dvoch hlavných foriem – ergokalciferolu (vitamín D2) a cholekalciferolu (vitamín D3) vzniká v pečeni a obličkách definitívna biologicky aktívna forma 1,25-dihydroxycholekalciferol – kalcitriol. Ten svojou štruktúrou patrí medzi steroidné hormóny a je primárne zodpovedný za vstrebávanie vápnika a fosfátov z čreva a ich celkovú homeostázu (ich rovnovážny stav v tele).

Hlavným zdrojom vitamínu D je dostatočná expozícia slnečného žiareniu a prísun potravou. Potrava je však schopná zabezpečiť zvyčajne len 5 – 10 % vitamínu D. Obsahujú ho predovšetkým morské ryby, menšie množstvo je v mäse, vo vaječnom žĺtku, pečeni, tukoch a mliečnych výrobkoch. Samotné kravské mlieko neobsahuje veľa vitamínu D a jeho množstvo závisí od ročného obdobia a kvality krmiva. V rastlinách sa takmer nenachádza. Preto sa niektoré potraviny, napríklad cereálie, rastlinné tuky a mliečne výrobky umelo obohacujú vitamínom D.

Potravou prijímaný vitamín D2 (ergokalciferol) sa z čreva absorbuje pomocou žlčových kyselín a odtiaľ je transportovaný do pečene. Dominantný, u človeka až 90-percentný, prísun vitamínu D do organizmu je však zabezpečený pôsobením slnečného žiarenia na kožu. Počas pôsobenia slnka koža absorbuje 7-dehydrocholesterol (7-DHC, provitamín D), ktorý je v priebehu niekoľkých hodín transformovaný na už spomínaný vitamín D3 (cholekalciferol).

Optimálne koncentrácie vitamínu D v tele dosiahneme v lete opaľovaním po dobu aspoň 20 minút za použitia opaľovacieho krému s nízkym faktorom. Neskôr môžeme použiť faktor 8, alebo byť 10 – 15 minút bez opaľovacieho krému a potom aplikovať ochranný faktor 15 a viac. Opaľovanie sa odporúča 2- až 3-krát týždenne, pričom pri 30-minútovom slnení vyrobí organizmus 10 000 až 12 000 IU vitamínu D. 

Potrebnú dávku vitamínu D v jarnom a letnom období môžeme získať aj každodenným krátkodobým (5 – 10 minút) vystavením niektorých častí tela (ramená, horné a dolné končatiny)  slnečnému žiareniu. V epidermálnych vrstvách kože sa vtedy vytvorí cca 3 000 IU vitamínu. Vtedy totiž slnečné žiarenie obsahuje okrem ultrafialových lúčov typu A (UVA) aj typ B (UVB) a iba tento je schopný reagovať s absorbovaným 7-dehydrocholesterolom (provitamínom) a premeniť sa na cholekalciferol. Bohužiaľ, v našich zemepisných šírkach slnečné lúče v období medzi septembrom a marcom UVB žiarenie takmer neobsahujú, a preto sa vtedy vitamín D netvori. V zimných mesiacoch preto môžeme prísun vitamínu D dopĺňať jeho suplementáciou.

PharmDr. Eva Meszárosová

 http://www.solen.sk/pdf/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf

https://www.medicalnewstoday.com/articles/161618

 

Ďalšie zaujímavé články

Srdce – neúnavná pumpa

Srdce – neúnavná pumpa

Srdce je životne dôležitý orgán každého z nás. Úlohou srdca je neustále zabezpečovať prísun okysličenej krvi ku všetkým tkanivám a orgánom ľudského...

Je chrípka naozaj taká nebezpečná?

Je chrípka naozaj taká nebezpečná?

Čo je to chrípka? Čo ju spôsobuje? Ako sa šíri? Ako sa prejavuje? Koho najčastejšie postihuje?  Ako jej predchádzať  a liečiť ju? Prečo je dôležité...

Nádcha alebo rinitída. Kto by ju nepoznal?

Nádcha alebo rinitída. Kto by ju nepoznal?

Azda každý z nás si už pretrpel jednu z najťažších mužských chorôb „soplík“. Odborné pomenovanie pre nádchu je rinitída, a i keď sa zdá, že je to...

Chrípka a očkovanie

Chrípka a očkovanie

Chrípka  je vírusové ochorenie (kmene A, B, C), ktoré sa veľmi ľahko prenáša kvapôčkami – kýchaním, kašľom , na kvapkách hmly alebo...