Presnejšie sa jedná o niekoľko v tukoch rozpustných kalciferolov, pričom z dvoch hlavných foriem – ergokalciferolu (vitamín D2) a cholekalciferolu (vitamín D3) vzniká v pečeni a obličkách definitívna biologicky aktívna forma 1,25-dihydroxycholekalciferol – kalcitriol. Ten svojou štruktúrou patrí medzi steroidné hormóny a je primárne zodpovedný za vstrebávanie vápnika a fosfátov z čreva a ich celkovú homeostázu (ich rovnovážny stav v tele).
Hlavným zdrojom vitamínu D je dostatočná expozícia slnečného žiareniu a prísun potravou. Potrava je však schopná zabezpečiť zvyčajne len 5 – 10 % vitamínu D. Obsahujú ho predovšetkým morské ryby, menšie množstvo je v mäse, vo vaječnom žĺtku, pečeni, tukoch a mliečnych výrobkoch. Samotné kravské mlieko neobsahuje veľa vitamínu D a jeho množstvo závisí od ročného obdobia a kvality krmiva. V rastlinách sa takmer nenachádza. Preto sa niektoré potraviny, napríklad cereálie, rastlinné tuky a mliečne výrobky umelo obohacujú vitamínom D.
Potravou prijímaný vitamín D2 (ergokalciferol) sa z čreva absorbuje pomocou žlčových kyselín a odtiaľ je transportovaný do pečene. Dominantný, u človeka až 90-percentný, prísun vitamínu D do organizmu je však zabezpečený pôsobením slnečného žiarenia na kožu. Počas pôsobenia slnka koža absorbuje 7-dehydrocholesterol (7-DHC, provitamín D), ktorý je v priebehu niekoľkých hodín transformovaný na už spomínaný vitamín D3 (cholekalciferol).
Optimálne koncentrácie vitamínu D v tele dosiahneme v lete opaľovaním po dobu aspoň 20 minút za použitia opaľovacieho krému s nízkym faktorom. Neskôr môžeme použiť faktor 8, alebo byť 10 – 15 minút bez opaľovacieho krému a potom aplikovať ochranný faktor 15 a viac. Opaľovanie sa odporúča 2- až 3-krát týždenne, pričom pri 30-minútovom slnení vyrobí organizmus 10 000 až 12 000 IU vitamínu D.
Potrebnú dávku vitamínu D v jarnom a letnom období môžeme získať aj každodenným krátkodobým (5 – 10 minút) vystavením niektorých častí tela (ramená, horné a dolné končatiny) slnečnému žiareniu. V epidermálnych vrstvách kože sa vtedy vytvorí cca 3 000 IU vitamínu. Vtedy totiž slnečné žiarenie obsahuje okrem ultrafialových lúčov typu A (UVA) aj typ B (UVB) a iba tento je schopný reagovať s absorbovaným 7-dehydrocholesterolom (provitamínom) a premeniť sa na cholekalciferol. Bohužiaľ, v našich zemepisných šírkach slnečné lúče v období medzi septembrom a marcom UVB žiarenie takmer neobsahujú, a preto sa vtedy vitamín D netvori. V zimných mesiacoch preto môžeme prísun vitamínu D dopĺňať jeho suplementáciou.
PharmDr. Eva Meszárosová
http://www.solen.sk/pdf/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf
https://www.medicalnewstoday.com/articles/161618