Kliešte sa delia do dvoch skupín:
- tzv. mäkké kliešte - patria sem kliešťovce alebo argazové kliešte, ktoré napádajú vtáky, výnimočne človeka napr. ak sa pohybuje v holubníkoch. Majú zriasnený kožovitý mäkký povrch tela a ústne ústroje na spodnej strane, ktoré sú malé a z hora ich nevidieť.
- tzv. tvrdé kliešte - majú telo na chrbtovej strane kryté chitínovým štítkom. Ústne ústroje majú výrazne vysunuté na prednej strane tela, ktoré sú dobre viditeľné z hora a oddelené od tela brázdou.
Každý druh tzv. tvrdého kliešťa má tri vývinové štádiá, ktoré sa líšia tvarom tela a veľkosťou.
Rodina kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus):
- Larva je prvým štádiom, ktorá sa vyliahne z vajíčka. Je voľným okom sotva viditeľná, žltej farby a má len tri páry nôh. Musí sa dostať na hostiteľa, ktorého cicia 2-3 dni. Po nacicaní z tela odpadne do pôdy, kde sa vo vlhkom prostredí zmení na nymfu.
- Nymfa je už viditeľná voľným okom, má 4 páry nôh. Musí sa opäť prichytiť na hostiteľa, kde cicia 3-5 dní a potom odpadáva do vonkajšieho prostredia. Mení sa na dospelého kliešťa a to buď na samičku alebo samčeka. Pomer pohlavia je 1:1, pretože larva a nymfa nie sú oddeleného pohlavia.
- Samička je veľká 4-6 mm. Telo je tmavohnedej farby a bruško červené. Samička sa tiež musí dostať na hostiteľa (10-14 dní), kde zväčší svoj objem až 200-krát. Červené bruško sa mení na oloveno sivé až hnedé. Po nacicaní odpadáva do vonkajšieho prostredia, kde pri priaznivých podmienkach nakladie asi 2-3 tisíc vajíčok, z ktorých sa o mesiac vyliahnu larvy. Nie však všetky vajíčka prežijú do dospelosti.
- Samček je menší ako samička približne o tretinu. Hostiteľa vyhľadáva len kvôli samičke, aby ju oplodnil, počas je cicania. Samček krv nepije. Vývinový cyklus kliešťov trvá 2-5 rokov.
Je známych 713 druhov kliešťov z čeľade Ixodidae, ktoré sú zoradené do 13 rodov. Na Slovensku sa vyskytuje sedem druhov kliešťov.
Kliešte sa vyskytujú po celý rok, ale aktívne začínajú byť, keď teplota stúpne nad 7 ºC. Množstvo kliešťov sa v jednotlivých regiónoch líši, vyskytujú sa však všade. Kliešte žijú v prízemnej vrstve pôdy, v opadanom lístí, v trávnatej mačine, kde je dostatočná vlhkosť. Za priaznivých podmienok (dané teplotou a vlhkosťou) vyliezajú na opadané lístie, na končeky listov tráv alebo krovia. Tu majú šancu stretnúť hostiteľa. Ak teplota stúpne nad 23 ºC alebo klesne pod nulu, pri silnom daždi alebo vetre, kliešte zalezú do trávy alebo pôdy. Tu prečkajú nepriaznivý čas a potom opätovne vylezú. Kliešte sa nespúšťajú na pavučinách, nežijú na stromoch, nevylietavajú z bútľavých stromov - to všetko sú len fámy.
Kliešte prenášajú celé spektrum vírusov, baktérií a parazitov spôsobujúcich závažné ochorenia zvierat a ľudí. Infikované môžu byť súčasne viacerými patogénmi, ktoré prenášajú do svojich hostiteľov. Najviac prenášaným vírusom v miernom pásme je vírus kliešťovej encefalitídy, napadajúci centrálny nervový systém. Z bakteriálnych ochorení je najznámejšia lymská borelióza. Je to multisystémové ochorenie postihujúce rôzne orgány. Viac o týchto ochoreniach sa dočítate v nasledujúcich článkoch: Lymská borelióza alebo Kliešťová encefalitída.
RNDr. Zuzana Trajteľová
Zdroj:
Lekárnické listy 5/2020 str. 26-30.
Upozornenie: Článok nenahrádza konzultáciu s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom ohľadom Vášho zdravotného stavu ani príbalovú informáciu k lieku. Pred použitím lieku si vždy prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
